Ako odhalila jedna malá štúdia, starostlivo zacielená hĺbková stimulácia mozgu, môže jedného dňa vylepšiť dlhodobú pamäť. Tento experiment zahŕňal 14 pacientov trpiacich epilepsiou, z ktorých každý prešiel invazívnou procedúrou, pri ktorej im boli hlboko do mozgu vložené elektródy, ako prostriedok pre identifikáciu zdroja budúcich záchvatov. Vedci využili túto príležitosť a požiadali pacientov, aby sa zúčastnili aj súvisiacej štúdie o pamäti, ktorá zahŕňa prezentáciu serie 200 počítačových obrázkov. Niektoré obrázky boli premietnuté bez akéhokoľvek zásahu. Ale niektoré boli premietnuté súčasne s tým, že boli do pacientovho mozgu vyslané vysoko kontrolované elektrické impulzy a to do špecifickej časti mozgu, ktorá sa nazýva Amygdala. Táto Amygdala je známa ako kľúčové centrum pre reguláciu a spracovanie emócií, ako aj pamäte.
A výsledok? „Zistili sme, že privedením krátkych elektrických impulzov s malou amplitúdou o určitej frekvencii hneď potom ako zbadal pacient obrázok na monitore počítača, výrazne zvýši ich schopnosť rozoznať tento obrázok aj v nasledujúci deň,“ povedal spoluautor štúdie Dr. Jon Willie. Ako? Willie povedal, že hĺbková stimulácia mozgu vyvoláva okamžité zmeny v mozgovej aktivite. A to viedlo jeho tím k záveru, že „tento typ vylepšenia pamäte sprostredkovaný Amygdalou funguje tak, že poviete mozgu aby uprednostnil určité vnemy a zapamätal si ich pre budúcnosť.“ Willie je docentom neurológie katedry neurochirurgie a neurológie na Emory Univerzite v Atlante. Poznamenal, že asi u 100 000 pacientov po celom svete už bola použitá hĺbková stimulácia mozgu ako liečba pre rad porúch a ochorení, vrátane Parkinsonovej choroby a chronických depresií. Ale možnosť, že by mohla liečiť aj stratu pamäte a demenciu je relatívne nová.
Zatiaľ čo pacienti boli skúmaný zhruba počas deviatich mesiacov celá experimentálna časť štúdie trvala spolu za dva dni iba 90 minút. To zahŕňa jednu hodinu pri prezeraní obrázkov a následnom teste prvý deň a test rozpoznania obrázkov v druhý deň, ktorý trval pol hodiny. Samotný proces stimulácie mozgových oblastí bol na tak nízkej úrovní, že žiaden z účastníkov testu nebol schopný identifikovať žiaden z vybudených elektrických impulzov. Zdá sa, že hĺbková stimulácia mozgu nemá okamžitý vplyv na pamäť hneď v deň liečby. Ale svoje výsledky prináša až neskôr. Až 80% respondentov malo na druhý deň zlepšenú pamäť. V porovnaní s pacientami, ktorí nedostávali elektrické impulzy, zlepšenie rozpoznania obrázkov sa pohybovalo od 8% vyššie až po niekoľko stovák % (v jednom prípade). Zdá sa, že pacienti, ktorí mali pred experimentom najväčšie problémy s pamäťou, zaznamenali najväčší posun vpred. Ak by sme zobrali priemer skupiny, tak pokrok bol asi taký, akoby bol priemer známok v triede pred testom „B“ a po teste by sa priemer posunul na „A“. Žiaden pacient, ktorý prešiel stimuláciou nemal v nasledujúci deň horšie výsledky pamäte.
Ako poznamenal Willie, “výsledky prekročili naše očakávania,“ zistenia naznačujú, že hĺbková stimulácia mozgu môže byť použitá ako liečba ktorá pomôže „utriediť“ a zlepšiť pamäť pacientom, ktorý zápasia s poruchou pamäte.
DeanHartley, riaditeľ vedeckých iniciatív pri Alzheimerovej Asociácii sa postavil k týmto zisteniam pozitívne, ale opatrne. „Je to dosť zaujímavé, ale je to rovnako veľmi invazívne riešenie. Operácia mozgu je pomerne zložitá a môže mať veľa vedľajších následkov. A čo sa týka starších ľudí, ich priebeh operácií a zotavenie sa môže byť komplikované a zdĺhavé. Takže už len z tohto hľadiska to nebude v praxi veľmi uskutočniteľné. Je tiež otázne, či tento typ operácie naozaj spomaľuje kognitívne ochorenia, alebo má iba dočasný účinok,“ dodáva Hartley. „Ale, ja mám rád vedu. Momentálne nemáme nič, čím by sme mohli spomaliť, zastaviť, alebo dokonca predísť Alzheimerovej chorobe. Takže sa stále obzeráme po nových veciach, ktoré by nám v tomto mohli pomôcť. A toto nám naznačuje nový terapeutický cieľ a pomáha nám lepšie pochopiť ľudský mozog a to je určite dobrá vec.“
Comments
