Bez toho, aby sme si to príliš všimli, vstupujeme do éry postkapitalizmu. Zmena nastáva ďalším rozvojom informačných technológií, novými spôsobmi práce a prepojenou ekonomikou. Nejaký čas ešte potrvá, kým sa staré spôsoby vytratia, ale zamýšľať sa nad prichádzajúcou utópiou je na mieste.Kapitalizmus už zrejme nebude stačiť.
Červené vlajky a piesne gréckej Syrizy počas gréckej krízy, spolu s očakávaním znárodňovania bánk nakrátko oživili sen 20. storočia: zhora nanútenú deštrukciu trhu. Po väčšinu rokov minulého storočia si práve takto ľavičiari predstavovali prvú fázu ekonomiky, ktorá nastane po kapitalizme. Táto zmena mala byť presadená robotickou triedou – buď získaním moci vo voľbách alebo v uliciach.
Posledných 25 rokov však ľavica prehrávala. Trh taký plán zničil, individualizmus nahradil kolektivizmus a solidaritu a hoci rozšírená pracujúca vrstva pripomína proletariát, nikto už týmto spôsobom neuvažoval.
Tak ako feudalizmus skončil pred 500 rokmi, nahradenie kapitalizmu postkapitalizmom bude posilnený vonkajšími stimulmi a jeho podobu určí nástup „nového“ človeka. A to sa už začalo. Príchod postkapitalizmu je umožnený tromi zásadnými zmenami, ktoré priniesli informačné technológie za posledných 25 rokov. Medzi ne patrí pokles dopytu po práci, zotieranie hraníc medzipracovným a voľným časom a uvoľnenie súvisu medzi prácou a mzdami. Prichádzajúci trend automatizácie sa spomalil, pretože naša sociálna infraštruktúra nedokáže zvládať jej dôsledky.
Druhou zmenou je skutočnosť, že informácie narúšajú schopnosť trhu správne formovať ceny. Je to preto, že trhy sú založené na nedostatku, kým informácií je prebytok. Obranným mechanizmom systému je utvárať monopoly – obrovské technologické spoločnosti v nebývalom rozsahu počas posledných 200 rokov. Tie však nemôžu prežiť. Tvorbou obchodných modelov a vyhodnocovaním podielov na základe zachytávania a privatizácie všetkých informácií tvorených spoločnosťou tieto podniky vytvárajú krehkú firemnú stratégiu na základe jednej z potrieb ľudstva, ktorou je voľné nakladanie s informáciami.
Poslednou z týchto kľúčových zmien je spontánny rast spoločnej produkcie tovarov, služieb a organizácií. Tieto už nezodpovedajú tomu, čo diktuje trh a hierarchia riadenia. Najväčší informačný projekt na svete, – Wikipedia, je tvorený zdarma dobrovoľníkmi a trh s encyklopédiami pripraví ročne o obrat tri miliardy amerických dolárov.
V roku 2008 kríza zapríčinila 13% pokles celosvetovej produkcie a 20% pokles globálneho obchodu. Globálny rast zaznamenal prepad na škále, kde menší rast ako 3% znamená recesiu. Kríza na západe bola dlhšia ako v rokoch 1929-33 a i teraz sú významný svetový ekonómovia znepokojení pri výhľade na dlhodobú stagnáciu.
Informácie sú dnes tým, čo najväčšmi ničí kapitalizmus.
Väčšina zákonov o informáciách definuje právo korporácii na ich hromadenie a právo prístupu k nim bez ohľadu na práva občanov. Potrebujeme viac ako len kopu utopistických snov a drobných projektov. Potrebujeme projekty, založené na uvažovaní, dôkazoch a návrhoch, ktoré môžeme testovať a ktoré berú do úvahy históriu a hlavne udržateľnosť.
Comments
