1.Každý raz keď sa vraciate domov sa vám vaša domovina zdá byť cudzia.

Deje sa to pomaličky. Lokálne celebritky, ktoré vám nič nehovoria. Filmy o ktorých ste nikdy nepočuli, domáce výrobky v potravinách, ktoré ste nikdy predtým neskúšali. Ak toto všetko poznáte, pomaly ale isto sa stávate návštevníkom a turistom v krajine v ktorej ste vyrastali. Je zvláštne pýtať sa vlastnej mamy na cestu smerom k miestam na ktoré ste zvykli chodievať pravidelne a často. Alebo zabúdanie názvu ulíc čo boli predtým “zapečené“ vo vašej pamäti. Spôsob akým ľudia fungujú, štandardné špecifiká správania a kultúrne zvyky náhle vzbudzujú zmiešané pocity nostalgie a zároveň prekvapenia z “nového“.

2.Váša slovná zásoba a prízvuk sa vyvinie v akýsi hybrid.

Beriete ako kompliment, keď domáci označí prízvuk vášho druhého jazyku ako takmer nerozoznateľný a vás by nikdy neoznačil ako človeka z cudziny. Zároveň však váš rodný jazyk dostáva pekne do “držky“ v oblasti prízvuku. Zároveň sa slovná zásoba zužuje až napokon nahrádzate tiché miesta rôznymi citoslovciami ako zvieratko v ruji. Po čase sa prestanete snažiť a z úst vám lietajú rôzne cudzojazyčno-slovenské hybridy, ktorým častokrát rozumiete len vy sami a okoloidúci vás pozachrbát označujú.

3.Vaše zvieratká vám budú chýbať viac ako ľudia.

Akokoľvek sa budete snažiť, zvieratá sa nebudú chcieť podieľať na Skype hovoroch. V drvivej väčšine prípadov vás jednoducho nerozoznajú na obrazovke laptopu. Nezaujíma ich že si s nimi chcete pokecať cez FaceTime. Nebudu vám odpovedať na vaše zúfalé “Ahoooj“ či “Ako  ša mi mááááš?“ v tom zdrobnelom afekte aký používate iba pri nich. S ľuďmi , s vašou rodinou si viete zaslať selfie cez whatsapp aj s nejakými tými emojis (Nech nežeriem, však si to zaslúžia.). Zavolať  pripitý v noci bezohľadu na čas a ďaľší deň sa smiať na tom ako podivé sú tie časové posuny. Čo sa psov týka, nič nenahradí zaborenie tváre do toho kožuchu a tú bezpodmienečnú lásku a radosť z obyčajnej prítomnosti.

4.Význam slova “Domov“ sa komplikuje.

Je to niečo čo zažil či zažije takmer každý z nás. Keď sa prvý krát odsťahujete od rodiny a význam vety “Idem už domov“ označuje vašu aktuálnu rezidenciu a nie tam kde je vaše srdce. Zatiaľ čo “Na vianoce idem domov“ znamená ,že sa vraciate do domoviny, tam kde je vaša rodina. Časom sa domovom stanete sami, v zmysle ,že je to proste práve tam kde je vaše srdce.

5.Rodinným vzťahom to tiež nepomáha.

Pokiaľ máte komunikačné bariéry typu “prosím, nezačínaj s tým zase“ s vašou rodinou predtým ako sa vydáte na cestu stoviek či tísicky kilometrov od nich, mali by ste niečo vedieť. Veci sa zázračne nevyriešia  hraniciami či oceánmi medzi vami. Vzťahy sú zložité a tažké aj keď máte pre seba hromadu spoločného času, nieto ešte keď vám ostane iba skype a pár spoločných hodín do roku. Kto chce rozprávať o nepríjemných veciach a problémoch keď si môžete namiesto toho užiť pekný rodinný večer?

6.Vaša osobná identita sa začne komplikovať tiež.

Môžete na sebe pozorovať istú formu závistlivosti voči ľuďom ktorý majú pevné koreňe a jednoznačný pevne daný pôvod vo vašom okolí. Pokliaľ sa ale pohybujete po veľkomestách , zistíte ,že takýchto ľudí je čím ďalej tým menej. Väčšina tak ako aj vy bude vyzerať ako ktosi a zaroveň znieť ako ktosi úplne odlišný. Budú mať priezvisko, ktoré nie vždy vysvetľuje aj ich pravý pôvod, prízvuk ktorý sa nebude podobať na nič čo ste kedy počuli. Odtieň pokožky a farba očí ani nenaznačí národnosť.

7.Budete sa tešiť prišelcom z vašej domoviny, ale nie nutne sa z vás preto musia stať priatelia.

Stretnete cudzinca čo sa vás opýta na cestu, zachytíte prízvuk čo poznáte, familiárne správanie a už to fičí. Máte možnosť pohovoriť si v rodnej reči, pospomínať na miesta, zvyky či chuťe, porozumiete si ale na kamarátstvo to aj tak stačiť nebude. Výber charakteru človeka nakoniec vždy zvítazí, a keby ste sa na začiatku držali len národnostne izolovanej skupiny ľudí, zrejme by sa vám nepodarilo dobre začleniť do spoločnosti. Preto aj keď vám chýba domovina, priatelia aj tak uprednostňujete charakter pred pôvodom a sympatie pred jazykom. Nakoniec ľudia sú rôzni a pritom rovnakí.

 

Comments

comments